Vaši tútori pre zmenu podnebia

Experti označili elektromobily za politický podvod: „O 20 rokov sa zobudíme s tým, že nič nevyriešili.“

Na internete sa objavil ďalší článok, ktorý sa snaží ospravedlniť ďalšie používanie áut so spaľovacími motormi. Tentoraz útočí na údajné problémy s výrobou batérií pre elektromobily.

Článok je napísaný tak, aby vyvolal požadovaný dojem, že elektrické autá sú somarina. Pre naivných to úplne stačí.

https://www.autoviny.sk/reportaze/123383/experti-oznacili-elektromobily-za-politicky-podvod-o-20-rokov-sa-zobudime-s-tym-ze-nic-nevyriesili

Aké sú skutočné argumenty v článku:

  • Výroba elektrických batériových vozidiel je závislá na vzácnych surovinách ako sú lítium, kobalt či grafit.
  • Viaceré spoločnosti ťažbu vykonávajú bez ohľadu na životné prostredie, miestny ekosystém či zdravie zamestnancov.
  • „Nič také ako bezemisný a 100 % ekologický produkt neexistuje, bez ohľadu na to, čo si občas môžeme prečítať na štítku v obchode. Je to nemožné, vždy tu budú nejaké vedľajšie účinky,“ povedal pre Deutsche Welle inžinier Philippe Bihouix, ktorý sa zaoberá vplyvom zelených technológií na životné prostredie.
  • Experti už teraz predpokladajú, že v najbližších rokoch svet zažije akútny nedostatok tejto suroviny (meď), pretože ťažba nestíha uspokojovať dopyt na trhu.
  • Zatiaľ čo Európska únia prechádza na zelené technológie s cieľom zvrátiť klimatickú zmenu, v praxi dochádza k ničeniu životného prostredia inde. Príkladom tohto postupu môže byť francúzska energetická firma Engie, ktorá sa v Európe prezentuje ako zelený líder na trhu s obnoviteľnými zdrojmi a podľa oficiálneho stanoviska radí životné prostredie vždy na prvé miesto. Za hranicami starého kontinentu však prevádzkuje 6 tepelných uhoľných elektrární v Čile, pričom siedma je práve vo výstavbe.
  • „Z elektrických áut sa stalo akési náboženstvo. Ale teraz, keď môžeme vidieť, že to nie je až tak ružové, všetky vládne prehlásenia o tom, ako elektromobily zachraňujú planétu, stroskotajú ako domček z karát,“ povedal Nicolas Meilhan, poradca pre France Strategie. Zároveň dodáva, že „O dvadsať rokov sa nepríjemne zobudíme, pretože škodlivé emisie budú naďalej rásť a elektromobily ničomu nepomohli. Vytvárame si ďalšiu energetickú krízu.“

Tu sú vyjadrenia k tvrdeniam v článku:

Výroba elektrických batériových vozidiel závislá na vzácnych surovinách ako sú lítium, kobalt či grafit.

O dostatku surovín píšem ďalej. Ale lítium napríklad vôbec nie je vzácna surovina. Toto jej jedno z nepravdivých tvrdení v článku.

Viaceré spoločnosti však ťažbu vykonávajú bez ohľadu na životné prostredie, miestny ekosystém či zdravie zamestnancov.

Áno. To sa deje ale pri výrobe akéhokoľvek tovaru. Nie je to argument zvlášť proti elektrickým autám. Veľké ekologické katastrofy predstavuje napr. ťažba a preprava ropy – pred pár týždňami napr. vyliaty tanker pri Paraguayi.

Nič také ako bezemisný a 100 % ekologický produkt neexistuje, … Je to nemožné, vždy tu budú nejaké vedľajšie účinky.

Ok, ale to nie je argument. Elektrické autá vytvárajú nepomerne menej emisií skleníkových plynov ako autá so spaľovacími motormi. Každopádne s elektrickými autami sme schopní zastaviť globálne otepľovanie, s benzínovými autami nie.

Zatiaľ čo Európska únia prechádza na zelené technológie s cieľom zvrátiť klimatickú zmenu, v praxi dochádza k ničeniu životného prostredia inde. Príkladom tohto postupu môže byť francúzska energetická firma Engie …

Toto tiež nie je argument. To že nejaká jedna firma (určite je ich viacej, ale autor našiel len jeden príklad) odrbáva, ešte neznamená, že ciele Európskej únie sú zlé.

„Všetky vládne prehlásenia o tom, ako elektromobily zachraňujú planétu, stroskotajú ako domček z karát, povedal Nicolas Meilhan.

Pán Meilhan má na stránke France Stratégie článok o elektrických autách, kde nič podobné netvrdí. Prakticky zhodnocuje vplyv dovozu elektrických batérií na obchodnú bilanciu Francúzska. Každopádne vyjadrenia tohto jedného odborníka nie sú smerodajné. Obzvlášť, ak jeho tvrdenia nie sú podporené vôbec žiadnymi argumentmi.

Nedostatok surovín pre batérie?

Podľa článku How electric vehicles are driving the copper boom: Podľa predpovedí Goldman Sachs sa dopyt po medi do roku 2030 zvýši o takmer 600 %, čo zodpovedá 5,4 miliónom ton. Vzhľadom na to, že trh s elektrickými vozidlami v Severnej Amerike vzrastie z 2,7 miliardy dolárov v roku 2021 na 18,6 miliardy dolárov do roku 2030, množstvo medi potrebné na samotnú výrobu elektrických vozidiel sa odhaduje na 3,7 milióna ton v roku 2040.

 Na uspokojenie tohto dopytu sa celosvetová produkcia medi musí zvýšiť. Globálne zásoby medi v roku 2019 odhadol US Geological Survey na 830 miliónov ton, pričom objavené a neobjavené ložiská predstavujú celkovo viac ako 5 miliárd ton.

Porovnaním ročnej spotreby 3,7 milióna ton so zásobami 830 miliónov ton zistíme, že s meďou by nemuseli byť problémy. Okrem toho pri elektrických autách je silný trend recyklovať, čo prispeje k dostupnosti tohto kovu.

V ďalšom vychádzam z článku v Nature Electric cars and batteries: how will the world produce enough?

Lítium-iónová batéria pre jeden automobil (typu známeho ako NMC532) môže obsahovať približne 8 kg lítia, 35 kg niklu, 20 kg mangánu a 14 kg kobaltu.

Lítium nie je problém. V júnovej správe BNEF2 sa odhaduje, že súčasné zásoby kovu – 21 miliónov ton, podľa US Geological Survey – postačujú na prechod na EA až do polovice storočia. Ako sa autá elektrizujú, výzva spočíva vo zvyšovaní výroby lítia, aby sa uspokojil dopyt, v rokoch 2020 až 2030 narastie asi sedemkrát. To by mohlo viesť k dočasným nedostatkom a dramatickým cenovým výkyvom, hovorí. Problémy na trhu však nezmenia situáciu z dlhodobého hľadiska.

Nárast ťažby lítia prináša svoje zvláštne environmentálne obavy: súčasné formy ťažby vyžadujú veľké množstvo energie (pre lítium extrahované z horniny) alebo vody (pre extrakciu zo soľanky). Ale modernejšie techniky, ktoré extrahujú lítium z geotermálnej vody pomocou geotermálnej energie ktorá poháňa proces, sa považujú za priaznivejšie. A napriek týmto environmentálnym škodám ťažba lítia pomôže vytlačiť zničujúcu ťažbu fosílnych palív.

Výskumníci majú väčšie obavy pri kobalte, ktorý je najcennejšou zložkou súčasných batérií pre elektromobily. Dve tretiny celosvetových dodávok sa ťažia v Konžskej demokratickej republike. Aktivisti za ľudské práva vyjadrili obavy z tamojších podmienok, najmä z detskej práce a poškodzovania zdravia pracovníkov; rovnako ako iné ťažké kovy, kobalt je toxický, ak sa s ním nesprávne zaobchádza. Využiť by sa mohli alternatívne zdroje, ako napríklad „nodules“ bohaté na kovy nachádzajúce sa na morskom dne, ale tie predstavujú svoje vlastné environmentálne riziká. A nikel, ďalšia hlavná zložka batérií EV, by tiež mohol trpieť nedostatkom.

V článku sa ďalej uvádzajú úspešné laboratórne pokusy o výrobu elektrických katód bez kobaltu a niklu pričom sa neznižuje kapacita takýchto batérií. Tieto materiály sa zatiaľ nepoužívajú priemyselne.

Recyklovanie

Veľkou témou je recyklovanie batérií. Recyklácia by mohla pomôcť s nedostatkom kobaltu a niklu. Problém je, že lítium je také lacné, že sa batérie neoplatí recyklovať. Recyklácia je však zatiaľ na začiatku. Ako pri každej novej technológii, bude cena recyklácie klesať s narastajúcim nasadením.

Môže však chvíľu trvať, kým trh s lítium-iónovými batériami dosiahne svoju plnú veľkosť, čiastočne preto, že tieto batérie sa stali mimoriadne trvácnymi: súčasné autobatérie môžu vydržať až 20 rokov. V typickom elektromobile, ktorý sa dnes predáva, batéria prežije vozidlo, do ktorého bola zabudovaná.

To znamená, že keď sa staré elektrické vozidlá posielajú do šrotu, batérie sa často nevyhadzujú ani nerecyklujú. Namiesto toho sa vyberú a znovu použijú na menej náročné aplikácie, ako je stacionárne skladovanie energie alebo poháňanie lodí. Po desiatich rokoch používania autobatéria ako Nissan Leaf’s, ktorá mala pôvodne 50 kilowatthodín, stratí maximálne 20 % svojej kapacity.

Prevažná väčšina lítium-iónových batérií sa vyrába v Číne, Japonsku a Južnej Kórei; preto tam najrýchlejšie rastú možnosti recyklácie. Napríklad Guangdong Brunp so sídlom vo Foshane – dcérska spoločnosť CATL, najväčšieho čínskeho výrobcu lítium-iónových článkov – dokáže podľa hovorcu recyklovať 120 000 ton batérií ročne. To je ekvivalent toho, čo by sa použilo vo viac ako 200 000 autách a firma je schopná získať späť väčšinu lítia, kobaltu a niklu. Čína už má finančné a regulačné stimuly pre spoločnosti vyrábajúce batérie, ktoré získavajú materiály od recyklačných firiem namiesto dovozu čerstvo vyťažených.

Európska komisia navrhla prísne požiadavky na recykláciu batérií, ktoré by sa mohli postupne zaviesť od roku 2023 – hoci vyhliadky na rozvoj domáceho recyklačného priemyslu sú neisté. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena chce takisto minúť miliardy dolárov na podporu domáceho priemyslu na výrobu batérií pre elektromobily a na podporu recyklácie, no zatiaľ nenavrhla reguláciu nad rámec existujúcej legislatívy, ktorá batérie klasifikuje ako nebezpečný odpad, ktorý sa musí bezpečne zlikvidovať.

Objavil som ešte jeden argument proti elektrickým autám: Nabíjanie automobilov môže spôsobiť veľkú nárazovú záťaž elektrickej siete. Pravdou bude skôr opak: Flotila miliónov elektrických áut môže slúžiť ako vyrovnávací zdroj elektrickej energie v elektrickej sieti. Autá nemusia elektrinu len odoberať ale ju aj do siete dodávať. Takto môžu pomôcť pri rozširovaní alternatívnych zdrojov elektrickej energie, ktoré trpia výkyvmi príkonu.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *