Kto sme

MUDr. Juraj Mesík

Vyštudoval Lekársku Fakultu Univerzity Komenského v Martine.    

Od študentských rokov bol aktívny v ekologickom hnutí. Organizáciu Ekotrend, ktorú viedol, v roku 1985 rozpustila komunistická Štátna bezpečnosť, v tom istom období spoluzakladal tábor Stromu života na Kláštorisku v Slovenskom Raji.

V rokoch 1989 – 1990 bol  poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V rokoch 1990 až 1991 bol predsedom Strany zelených na Slovensku a podpredsedom Strany zelených (ČSFR). V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako riaditeľ odboru na federálnom ministerstve pre životné prostredie v Prahe a poradca ministra. Od 1993 až do roku 2002 bol riaditeľom nadácie Ekopolis, do roku 2017 bol členom jej členom jej správnej rady.

V období rokov 1994 až 1995 pôsobil v správnej rade Inštitútu pre štúdie Východ – Západ (Institute for East West Studies, IEWS) v Prahe a New Yorku. V 1994 sa stal zakladajúcim členom správnej rady Komunitnej nadácie Zdravé mesto Banská Bystrica, kde pôsobil do roku 2017. Od 1995 do 1998 člen Grémia tretieho sektora (G3S), člen riadiaceho výboru kampane SOS tretí sektor (1996), člen riadiacej skupiny kampane OK 98 (1998). Pôsobil tiež v poradnom výbore OSF v Bratislave, v správnej rade SAIA a Nadácie pre deti Slovenska. V rokoch 2000-2001 bol členom Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj, od roku 2018 je členom Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj.

V 1998 bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, v roku 2001 za poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja.

V rokoch 2003 až 2008 pracoval ako starší špecialista v Svetovej banke vo Washingtone, podieľal sa na projektoch v Keni, Moldavsku, Nigérii, Tanzánii, Thajsku a v ďalších rozvojových krajinách,  neskôr pôsobil ako jej konzultant najmä na projektoch v Afrike. Počas pôsobenia v Svetovej banke viedol prácu na založení Globálneho fondu pre komunitné nadácie.

V rokoch 2010 až 2015 prednášal predmet Globálne výzvy na Univerzite Palackého v Olomouci a Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

V r. 1996 bola práca MUDr. Mesíka ocenená udelením Eisenhower Exchange Fellowship vo Philadelphii, USA, v roku 1996 získal Global Security Fellowship na University of Cambridge vo Veľkej Británii, v roku 1998 Salzburg Seminar Fellowship v Rakúsku a v r. 2000 Synergos Senior Fellowship in Global Philanthropy v New Yorku.

Publikoval a publikuje početné analytické články a komentáre v denníku Sme, Pravda, mesačníkoch Občianska spoločnosť, Žurnál, Non-Profit, na portáloch ww.changenet.sk, www.jetotak.sk, www.aktuality.sk a v iných domácich aj zahraničných médiách.

Je otcom troch synov a autorom troch kníh (Obor a trpaslík: Slováci, Česi a perspektívy Afriky, 2011, Posledné Impérium – Texty o agónii Ruska, 2018, Listy Nanukovi, 2019).

Marián Šumšala

Pred 10 rokmi som preložil a vydal knihu Šesť stupňov, pretože ma rozčuľovali klamlivé správy o zmene podnebia, ktoré sa šírili vo všetkých médiách. Kniha pravdepodobne pomohla niektorým ľuďom urobiť si jasný názor, pokiaľ až môžeme našu Zem zohrievať.

Správy o zmene podnebia sú asi tie najťaživejšie, k akým sa môžeme dnes dostať. A ak si niekto položí otázku Čo s týmto môžem urobiť?, tak sa dostane do ešte depresívnejšej situácie.

Som presvedčený, že to prvé, čo potrebujeme urobiť, je poznať aspoň základné informácie o globálnom otepľovaní. Len to, že budeme vedieť pravdu, bude mať napríklad vplyv na politikov, ktorí potom začnú ráznejšie konať. Na základe správnych informácií potom môžeme hľadať spôsoby, čo môžeme urobiť v osobnom aj spoločenskom živote.

Hľadanie pravdy a spôsobov je vynikajúcou témou na živé diskusie. Veľmi rád by som pomohol pri tom, keď si budete hľadať svoju vlastnú cestu k tomu, ako sa vysporiadať s touto naliehavou výzvou. Žijeme vo vzrušujúcej dobe – to, čo dnes urobíme, úplne podstatne ovplyvní to, ako bude vyzerať ďalší život na Zemi.

Absolvoval som kurz pre prácu s ľuďmi psychologického prístupu zameraného na klienta Carla Rogersa. Podľa tohto prístupu každý z nás vie alebo lepšie povedané má možnosť vedieť, čo je pre neho najlepšie. Niekedy len potrebujeme citlivú podporu, aby sme toto svoje ja dokázali nájsť.

Rovnaký nedirektívny prístup je možné uplatniť aj pri facilitovaní (napomáhaní) skupinového diania pri diskusiách. Účastníci môžu slobodne robiť, čo sa im zachce. Skupina je ako rieka, ktorá si nájde svoju správnu cestu. Niekedy je ale potrebná pomoc nezainteresovaného človeka.

Som presvedčený, že úplná sloboda pri diskusii o zmene podnebia je najrýchlejšia a najľahšia cesta pre každého zvlášť, ako sa vysporiadať s rozbiehajúcou sa klimatickou krízou.